Page 145 - Rurality_manual

MODUL 5. UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ CESTOVNÉHO RUCHU

napreduje pri hľadaní ekologických riešení, umožnili množstvo veľmi zaujímavých zmien v odvetví cestovného

ruchu. Ale nie sú nateraz postačujúce. Miera ničenia životného prostredia je rýchlejšia ako si uvedomujeme, a preto je

potrebné tento spád udalostí spomaliť a vyriešiť.

3. Udržateľný cestovný ruch a únosnosť

V environmentálnom programe Organizácie Spojených národov (UNEP) sa únosnosť definuje ako: „maximálny počet

ľudí, ktorí môžu navštíviť dané miesto v rovnakom čase bez toho, aby spôsobili fyzické, ekonomické, sociálne, kultúrne alebo

environmentálne škody, a tiež neprijateľný pokles spokojnosti návštevníkov”.

Na jednej strane možno hovoriť o hranici „prežitia”, teda o maximálnom počte turistov, ktorý môže daná oblasť

zvládnuť, a ktorý môže poškodiť podmienky v tejto oblasti. Na druhej strane, „optimálny” vrchol je počet, o ktorý

sa treba usilovať, aby vznikla viac či menej stabilná situácia, pre prípad, že by bolo v istom momente potrebné zvýšiť

limit až na hranicu „prežitia”.

Vo všeobecnosti sa v sektore cestovného ruchu rozlišuje niekoľko typov únosnosti:

TYPY ÚNOSNOSTI V CESTOVNOM RUCHU

Vychádza z počtu návštevníkov, ktorý môže mať negatívny environmentálny
1. Environmentálna
vplyv na prírodné zdroje.

Počet ľudí, ktorý nespôsobí stratu záujmu turistov o danú atrakciu. Napríklad

počet ľudí, ktorý sa v auguste nachádza na španielskych plážach môže byť

veľmi vysoký, napriek tomu to neovplyvní psychologickú únosnosť, pretože
2. Psychologická
ľudia už vedia, čo majú očakávať. Počet ľudí, ktorý sa vydá do prírody na

ornitologickú exkurziu, však musí byť veľmi obmedzený, aby sa naozaj mohli

venovať cieľu svojej výpravy.

Počet návštevníkov, ktorý by mohol vyvolať napätie alebo nespokojnosť
3. Sociálna
miestnej komunity. Inými slovami, počet turistov, ktorý sú miestni obyvatelia

21